História
O založení našej obce sa dozvedáme z listiny, ktorú zverejnil Michael Schmauk vo svojom doplnku ku zbierke listín na Spiši Supplementum Anakectorum errae Scepusiensis. Pars II Szepesvárajae 1889 S44 XXXIII.
Obsah zo zápisnice kostola Stará Ľubovňa: „Vrtkavosť času a tiež, aby sa predišlo ohováračkám si vyžadujú, aby sa písomne dalo na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že my gróf Mikuláš z Ľubovne, sme dovolili šoltýsovi Mikulášovi z Kamienky (Petri Villa) vyklčovať les od Dlhej lúky dolu vodou na zakladanie obce Hophgart o 60 usadlosti (cum sexaginta laneis). Určia sa práva i povinnosti. Tiež kostol postaviť a odvádzať desiatky. Má právo postaviť mlyn, v lese poľovať, právo slobodného rybolovu, dolovať kovy.... Právo je dedičné, má možnosť všetko predať. Sedemnásť rokov je obec oslobodená od dávok. Po 17 rokoch musí odvádzať poplatky’.
Ako svedkovia figurujú: Vigand farár z Ľubovne, jeho brat Gotthard, gróf de Júla, Thylmannus šoltýs z Podolínca, Hentze šoltys z Ľubovne, prísažní Henricus Bavarus Bona, Conradus in Monte, Hildebrandus Hempel.
Na svedectvo toho opatrili sme túto stranu našou pečaťou. To sa ujednalo v Ľubovni (Lublov) v roku 1315. Tieto práva potvrdzuje poľský kráľ Žigmund v roku 1559 v sobotu pred Kvetnou nedeľou svojou kráľovskou pečaťou v Krakove.“
POMENOVANIE OBCE
Meno by malo kryť nejakú skutočnosť, vlastnosť obce.V roku 1315 pomenovanie obce Hophgarten (ph=f) predpokladá vysvetlenie, že osídlenie vzniklo na dvorských záhradách Ľubovnianskeho hradu. Tieto variácie mena sú známe:
V roku 1352 kráľ Ľudovít potvrdzuje výsady mesta Ľubovňa a spomína i miestnu obec Hophgarten. V roku 1545 spišský prepošt Stanislav povoláva miestneho farára na synodu-plebanus de Hophgardt.
Z príležitosti sporu miest Podolínec, Hniezdne a Stará Ľubovňa poľský kráľ Štefan vyšle komisiu, táto píše zápisnicu v roku 1579 uvádza Hophkardt. V tom istom roku poľský kráľ Štefan nariaďuje obciam Starej i Novej Ľubovni, Gňazdám a Obkardtu, aby prijali rozhodnutie komisie. Miestny farár, Ján Peky šlachtic sa v matrike podpisuje Peky - Obgarsky.
V priebehu rokov vznikol teda z Hophgartenu, Hopgarten, Hopfengarten, v čase silnej maďarizácie (1893-1919) Komlóskert, po I. svetovej vojne Hobgart a od roku 1948 je názov obce slovensky Chmeľnica (porovnaj úradný vestník vlády ČSR č. 55 čl.946/1948 Vyhláška Povereníctva vnútra č. A 311/16-11/1948 z 11. júna 1948. Zmeny úradných názvov miest a osád na Slovensku - Hobgart = Chmeľnica.
Najnovší slovenský názov Chmeľnica predpokladá, že ide o chmeľ, v nemčine Hopfen, ktorý sa tu pravdepodobne pestoval.
Pri založení obce sa vyratúvajú i prestácie, dary (pro fertone-noša) čo poddaní priniesli do daru pánom. Medzi iným sa hovorí okrem oviec, ovsa, kurčiat, prasiat, tiež na Vianoce osadenstvo prinesie nádobu piva, teda pivo sa varilo s chmeľom. Pravdepodobne sa pestoval tuná chmeľ viac ako na okolí, preto Hopfengarten, lenže práve to Hopfen sa nikdy výslovne neuvádza. Hophgarten-Hofgarten z nemčiny Hof a Garten znamená dvor a záhrada. Teda pravdepodobne pomenovanie obce vystihuje skutočnosť, že bola založená na hradných dvorských záhradách.
Chmeľnica bola vždy malá obec, veľký medzinárodný význam nemala, čo vyplýva už z listín, v ktorých sa meno obce uvádza, že len v spojitosti hraničných sporov a v spojitosti s inými obcami sa spomína. No jednako ležala svojou polohou na tepne obchodného ruchu, na kráľovskej ceste, ktorá spájala Krakow s Uhorskom, preto tunajší obyvatelia boli hybkejší a vyhľadávali lepšie podmienky života, či už keď zaľahla bieda, alebo sa niečo lepšie vyskytovalo. Badať stály odliv obyvateľstva, zaiste i pod vplyvom čulého ruchu, ktorý sa odohrával na zámku. Príčinou úbytku obyvateľstva boli aj hraničné spory, choroby a živelné katastrofy.
Obec patrila pod panstvo Ľubovnianskeho hradu. Ako poddaná obec jej obyvatelia boli povinní 4 dní v týždni zadarmo pánovi pracovať a to až do výkupu v roku 1867.
Medzi 13 spišskými mestami sa hrad dostal, teda aj Chmeľnica, v roku 1412 do zálohy Poľsku, a k uhorskej korune boli pripojené opäť v roku 1772.
V roku 1412 teda cisár Žigmund Luxemburský, vo veľkej finančnej tiesni zálohoval hrad v Starej Ľubovni spolu so spomínanými 13 spišskými mestami poľskému kráľovi Vladislavovi za 37.060 českých groši. Na hrade sa usadila vojenská posádka poľského kráľa.Odvtedy na hrade sídlil starosta zálohovaných spišských miest.
Podľa záznamov sa v roku 1412 od 16. februára do 25. marca zdržiavali na hrade viacerí európski panovníci so svojimi kráľovskými sprievodmi. V obciach patriacich k hradu Josefsdorf a Hofgarten boli rytierske hry. Za tento čas podľa presných záznamov kronikára mesta Stará Ľubovňa spotrebovalo sa 6 312 sliepok, 28 vykŕmených volov, 382 oviec, 16.000 vajec, 814 akov vína, rovnaké množstvo páleného. Nemenej ako 116 pekárov a kuchárov neustále varilo a pieklo. Pri tejto príležitosti prvý raz verejne fajčil jeden z prítomných panovníkov.
V roku 1433 bola naša obec vyplienená husitmi. Vtedy nastali pre obec ťažké časy.
Dlhotrvajúce husitské výboje značne spustošili našu obec, ležiacu blízko Ľubovnianskeho zámku. Rok 1440 od bratríckych výbojov, ktorými boli okolité obce vyplienené, bola naša obec uchránená. Ale v čase náboženských vojen roku 1637 - Bočkaja proti cisárovi Ferdinandovi v Rákociho a Thókolyho povstaní si naša obec aj celé okolie znova veľa vytrpeli nielen zo strany povstalcov ale aj zo strany vojenskej moci na hrade v Starej Ľubovni.
Obec pôvodne ležala na pravom brehu Popradu, asi 1 km od dnešnej Chmeľnice.
V roku 1662 prišla taká katastrofálna povodeň, že skoro celú obec zmietla a veľa obyvateľov zahynulo. Bolo treba sa presťahovať. Na mieste terajšieho farského kostola stála drevená kaplnka, okolo nej, zaiste na zásah vrchnosti, začalo sa obyvateľstvo sťahovať a usadzovať. Zásah vrchnosti sa usudzuje z toho, že ulice sú pekné, symetrické, v 5 radoch a stavebné pozemky sú podelené na rovnaké parcely. Od roku 1662 do roku 1739 sa vystavila nová Chmeľnica.
V roku 1739 už stál i nový kostol.
