Krížová cesta
„Sú pády človeka, ktoré tlačia tak telo ako aj dušu, hlboko do zeme, hlboko do nástrah pekla. Ale sú aj pády, ktoré sú nami ľuďmi, len pokladané za pády a tie dvíhajú. Ježišov pád pod krížom, bol ľuďmi pokladaný za pád, ale Ježiša dvíhal ku Kalvárii, dvíhal k väčšej sláve, dvíhal k víťazstvu zmŕtvychvstania.
Kňazovi Štefanovi Putankovi bolo pripisované a pred súdom vytknuté, že vysluhoval sviatosti, že spovedal, a že spovedal aj gréckokatolíkov z Matysovej. Toto mu režim dával za pád, no takýto pád ho v skutočnosti dvíhal, vo svätosti, v dokonalosti pred Bohom. A takýto „pád“ dvíhal aj kajúcnikov.
Aj v ľudskom živote sú pády, ktoré skutočne ubíjajú a odvedú človeka od Najvyššieho Dobra, od Boha, k najnižšiemu rozpoloženiu človeka na ceste zla. Ale sú aj pády, ktoré sú moderným svetom považované za pády, no oni v skutočnosti vedú človeka k Bohu, posilňujú ho a dvíhajú, neraz až jasne a viditeľne nad jeho okolie. Ak človek hreší, pije, tak to ho ponižuje, rozvracia a odvracia od Dobra, ale ak prestane je považovaný za slabocha a to vraj je jeho pád. Ak človek zanedbáva rodinu, venuje sa len svojím túžbam alebo kamarátom to ho od rodiny vzdiali, ale ak sa venuje rodine je považovaný za toho, kto je „pod papučou“, a to vraj je jeho pád. Ak človek po nociach žúruje, užíva si a vystrája, chodí z rozbubnovaným autom, je to človek pokrokový, moderný a skvelý, ale ak prestane a stane sa slušným, tak povieme, že je chorý, a jeho obrátenie je považované za jeho pád .
Ktorý pád je ozajstným pádom v mojom živote? A ktorý pád je len nami považovaný za pád? V tom, v každej dobe, v každom čase a v každom veku, treba mať jasno.“
(Krížová cesta, po stopách odvlečenia Vdp. Štefana Putanka z farnosti Chmeľnica - 22.03.2015 – III.zastavenie)
