Liturgia domácej cirkvi na nedeľu Krstu Krista Pána
Túto modlitbu vedie manžel/otec alebo manželka/mama – uvádza modlitbu na záver zvoláva požehnanie. Zapojení sú tí, ktorí žijú v rodine. Čítanie antifón, zvolaní, Božieho slova a komentáru je potrebné dohodnúť medzi sebou pred začatím tejto liturgie. Ak je v rodine zvyk spolu spievať, môže sa zaspievať nejaká známa pieseň. Na úvod modlitby si môže zažať svieca pri otvorenom Svätom Písme.
1. Úvodné obrady
Liturgia domácej cirkvi Krst Krista Pána
Na stôl položte kríž alebo ikonu alebo obraz Sv. Rodiny a zažatú sviecu. Ďalej je možné pripraviť, svätenú vodu, krstnú(é) košieľku(y), krstnú(é) sviecu(e). V dnešný deň je vhodné si pripomenúť náš krst a to aj prostredníctvom fotografií či videa niektorého z členov rodiny, ktoré je možné si pozrieť vo voľnej chvíli. Taktiež je to príležitosť zapamätať si dátum vlastného krstu, alebo, ak je to možné, si ho zistiť. Tak ako si pamätáme dátum našich narodenín, mali by sme si ako kresťania pamätať aj dátum nášho duchovného znovuzrodenia sa z vody a Ducha Svätého. Skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede.
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svä té ho.
S: Amen.
V: Dnes slávime slávnosť Krstu Krista Pána. Touto nedeľou sa končí vianočné obdobie. V kruhu našej domácej cirkvi chceme ďakovať Pánu Bohu za vianočné sviatky a za všetky milosti, ktorými nás nebeský Otec obdaroval prostredníctvom svojho Syna Ježiša. Vtejto chvíli sa chceme preniesť krieke Jordán, kde sa dal Ježiš pokrstiť Jánovi Krstiteľovi. Aj my sme boli pokrstení a preto chceme v dnešnú nedeľu ďakovať Bohu za dar nášho krstu, na znak čoho si obnovíme krstné sľuby. Tak ako pri Ježišovom krste, aj pri našom krste sa nad nami otvorilo nebo a z neba zaznel Otcov hlas: „Ty si môj milovaný syn (dcéra)
S: v tebe mám zaľúbenie.“ (Mk 1, 11)
V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše hriechy.
Chvíľa ticha
V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)
V: Nebeský Otče, ty si nás v krste očistil od hriechu, urobil si nás svojimi milovanými synmi a dcérami a prijal si nás do Cirkvi, ktorá je tvojou rodinou. Ďakujeme ti za dar nášho krstu a dar viery, ktorý sme vďaka nemu prijali. Prosíme ťa, aby sme si krstnú vieru zachovali do konca nášho života, rozvíjali ju a dosvedčovali svojimi skutkami. O to ťa prosíme skrze Krista nášho Pána.
S: Amen.
2. Spoločná modlitba Žalmu 29 (ak je možné, môže sa spievať) V: Pán požehná svoj ľud pokojom.
Vzdávajte Pánovi, synovia Boží,
vzdávajte Pánovi slávu a moc.
Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. S: Hlas Pánov nad vodami;
zahrmel Boh veleby,
Pán nad veľkými vodami! S:
Hlas Pánov – taký mohutný!
Hlas Pánov – taký veľkolepý!
Pán tróni nad záplavami vôd,
Pán bude tróniť ako večný kráľ. S: Pán dá silu svojmu ľudu,
Pán požehná svoj ľud pokojom. S: 3. Evanjeliový úryvok
V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka (Mk 1, 7-11)
V: Počuli sme slovo Pánovo. S: Chvála tebe, Kriste.
4. Zamyslenie
V: Posledné dve zamyslenia v našej rodine sa odvíjali od prostriedkov boja s pandémiou. „R-O-R“ (o rúšku a odstupe sme už uvažovali). Dnes nám zostáva posledné z písmen, písmeno „R“.
Ruky: v tomto období si musíme častejšie umývať a dezinfikovať. Zároveň by sme ich nemali podávať druhým ľuďom, pretože infekcia vírusu sa prenáša aj podaním rúk. Našimi rukami môžeme urobiť veľa dobrého, ale aj veľa zlého. Čo dobré môžeme vykonať prostredníctvom rúk? (Jednotliví členovia rodiny môže reagovať). Čo zlé môžu vykonať naše ruky? (Jednotliví členovia rodiny môžu reagovať). Ruky sú aj symbolom priateľstva.
Dnes pri slávnosti Ježišovho krstu si chceme uvedomiť hodnotu daru nášho krstu a to vďaka tomu, že si pripomenieme, čo sa s nami stalo vo chvíli, keď sme boli pokrstení. Teda to, aké účinky má krst, ktorým sme boli pokrstení.
Viete, čím sa krstí? Správne, vodou. V evanjeliu sme počuli, že Ježiš prišiel k rieke Jordán aJán Krstiteľ ho pokrstil vodou zJordánu. Voda je symbolom očistenia. Vodou sa umývame, keď sme špinaví. Umývame si ňou aj naše ruky, aby sme zmyli zo seba možný
Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
vírus, ktorý môžeme mať na rukách. Pri krste nám kňaz nalial vodu na hlavu a pritom povedal: „Jozef (meno dieťaťa...niektorého člena rodiny), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ V tej chvíli sa z našej duše zmyl dedičný hriech, s ktorým sme sa narodili, alebo, ak bol niekto pokrstený ako v neskoršom veku, tak sa mu zmyl nielendedičný hriech, ale všetky hriechy, ktoré za svoj život dovtedy spáchal. Prvým účinkom krstu je teda očistenie duše od hriechu a ponorenie sa do Božej posväcujúcej milosti. Možno vám napadne otázka: Aj Ježiš mal nejaký hriech, keď sa dal Jánovi pokrstiť? Nie, nemal žiaden hriech. Krst, ktorým krstil Ján nebol taký, akým sme boli pokrstení my. Jánov krst bol krstom, ktorý symbolizoval to, že človek sa chce zmeniť a nechce zlo, nechce hrešiť, ale Jánov krst nemal moc odpustiť hriechy a očistiť dušu človeka. Bol iba symbolom pokánia hriešneho človeka, vyjadrením jeho ľútosti nad hriechmi. Ježiš nepotreboval robiť pokánie, pretože nespáchal žiaden hriech, bol bez hriechu. Prečo sa teda nechal pokrstiť? Hoci nemal hriech, chcel sa jednoducho zaradiť do zástupu medzi hriešnych ľudí, aby nám ukázal, že prichádza vziať na seba naše hriechy, aby ich zničil mocou svojej lásky. Keď však po svojom zmŕtvychvstaní vystupoval do neba, učeníkom prikázal, aby išli do celého sveta a krstili všetky národy. Týmto Ježiš ustanovil sviatosťkrstu a týmto Ježišovým krstom sme boli pokrstení aj my.
Je to krst, ktorý má moc očistiť človeka od hriechu a urobiť ho Božím synom a dcérou. Preto ďalším účinkom krstu je, že krstom sme sa navždy, na celú večnosť, stali synmi a dcérami nebeského Otca – stali sme sa novým stvorením a obliekli sme si Ježiša (porov. Gal 3, 27) a to nám pripomína krstná košieľka (Je možné ju ukázať deťom).
Podobne ako na Ježiša, aj na nás pri krste zostúpil Duch Svätý a my sme sa narodili z Boha. Krst nás ponoril do rieky Božieho života, do mora Božej lásky. Boží Duch sa ako holubica „uhniezdil“ v našej duši. Boli sme ním pomazaní a on v nás prebýva ako v Božom chráme. Či „neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1Kor 3, 16). Tento Boží Duch je Duchom života a preto nechce byť ukrytý v nás, ale chce sa navonok zjaviť. Ako? Skrze naše telo: cez dobré skutky, ktoré konáme našimi rukami, cez úsmev na našej tvári, cez slová, ktoré vyslovíme našimi ústami, cez oči, ktorými hľadíme na iných a na svet... Moje, tvoje, mamkine telo je schopné zjaviť Božieho Ducha, Božiu lásku!
Napokon posledným účinkom sviatosti krstu je, že sme sa stali členmi Božej rodiny, ktorou je Cirkev a v nej naša farnosť. Krst nás začlenil do Božieho ľudu. Tak silno nás pripútal k Ježišovi, že sme sa s ním stali jedným telom. Sme údmi jeho tajomného tela, Cirkvi a on je našou hlavou. Sme spojení s Kristom ako ratolesti s viničom, preto je našou úlohou milovať sa navzájom ako bratia a sestry, synovia a dcéry nebeského Otca. Boh Otec nám ako hriešnikom v krste podal ruku na znak zmierenia a priateľstva. Sme Ježišovými priateľmi a preto sa musíme usilovať žiť v láske a priateľstve aj medzi sebou navzájom, ako rodina Božích detí. Keďže sme živými členmi Cirkvi a v nej našej farnosti, môžeme si položiť otázku: Ako sa zapájame, alebo ako sa môžeme zapojiť do života našej farnosti.
Ďakujme dnes za veľký dar krstu, ktorý je pre nás bránou do života sJežišom a vyprosujeme si milosť chrániť si dar viery, ktorá nám bola pri krste darovaná.
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
5. Vzývanie svätých a obnovenie krstných sľubov
V: Skôr sa ako si dnes obnovíme naše krstné sľuby, obráťme sa k našim nebeským patrónom o ich príhovor a pomoc.
V: Pane, zmiluj sa - S: Pane, zmiluj sa
V: Kriste, zmiluj sa - S: Kriste, zmiluj sa
V: Pane, zmiluj sa - S: Pane, zmiluj sa
V: Svätá Mária, Matka Božia - S: oroduj za nás
V: Svätý Michal - S: oroduj za nás
V: Svätý Jozef - S: oroduj za nás
V: Svätý Peter a Pavol - S: orodujte za nás
V: Svätý Ondrej - S: oroduj za nás
V: Svätý Ján - S: oroduj za nás
V: Svätá Mária Magdaléna - S: oroduj za nás
V: Svätý Martin - S: oroduj za nás
V: Svä tý Andrej-Svorad a Benedikt - S: orodujte za nás V: Svätý Cyril a Metod - S: oroduj za nás
V: Svätý Ján Nepomucký - S: oroduj za nás
V: Svätí košickí mučeníci - S: orodujte za nás
V: Svätý Ján Pavol II. - S: oroduj za nás
V: Blahoslavená Zdenka - S: oroduj za nás
V: Blahoslavená Anna Kolesárová - S: oroduj za nás
V: Blahoslavený Titus Zeman - S: oroduj za nás
V: Svätý (podľa zváženia možno vložiť mená ďalších svätých) V: Všetci Boží svätí a sväté - S: oroduj za nás
V: Od vš etké ho zla - S: ochraňuj nás, Pane
V: Od kaž dé ho hriechu - S: ochraňuj nás, Pane
V: Od večnej smrti - S: ochraňuj nás, Pane
V: My hriešnici - S: prosíme ťa, vyslyš nás
V: V tejto chvíli
S: Verím v Boha ...
(Každý urobí osobné obnovenie svojej viery)
Ja (Meno) obnovujem svoje krstné sľuby v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávame a ona je našou slávou v Ježišovi Kristovi našom Pánovi.
si obnovme záväzok, že Kristus bude vždy naším svetlom, vzkriesením,
životom. Spoločne vyznajme našu vieru.
(Podľa zváženia si každý vezme do ruky zažatú sviečku, najlepšie krstnú sviecu)
V: Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krst i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním.
(Ten, kto vedie domácu liturgiu pokropí svätenou vodou prítomných)
6. Modlitba Pána (Členovia rodiny sa môžu chytiť za ruky.)
V: Teraz sa s dôverou a láskou obráťme na nášho nebeského Otca a modlime sa tak, ako nás to naučil sám Pán Ježiš.
S: Otče náš...
7. Záverečné požehnanie (Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak krí́ža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak krí́ža. Pritom hovoria nasledujúce slová:)
(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
V: Zakončíme naš u domá cu liturgiu tý m, ž e Má rii, Krá ľovnej rodiny i sv. Jozefovi, zverí́me našu rodinu, našu farnosť, celú Cirkev, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí́ sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.
S: Zdravas Mária... alebo Pod tvoju ochranu...
V: Svätý Jozef, ochranca rodín S: Oroduj za nás
V: Dobrorečme Pánovi. S: Bohu vďaka.